Žijeme v dobe, keď končí veľa vecí. Zažil som koniec komunizmu aj Československa, do histórie odišli magnetofóny, video kazety, cédečka, telefóne ústredne a veľa iných vecí. Postupne končia rôzne nadbytočné medzičlánky – recepcie v hoteloch, pobočky bánk (a možno aj celé banky tak, ako ich dnes poznáme), noviny a časopisy, televízie, …
Richard Foster z Yale University hovorí, že o 10 rokov zanikne 40% z top firiem sveta a priemerná životnosť top firmy bola 67 rokov v roku 1930 a dnes je 15 rokov. Veci sa menia – najväčšia taxi firma na svete Uber dnes nevlastní žiaden taxík, najväčšia hotelová sieť Airbnb žiaden hotel, najväčšia telefónna sieť Skype nemá žiadnu telefónnu infraštruktúru, najväčšia mediálna sieť Facebook nevytvára žiaden obsah, najväčší predajcovia softvéru Apple a Google nemajú vlastné aplikácie, podobne. Najväčšia filmová spoločnosť Netflix nemá kiná, jedna z najrýchlejšie rastúcich bánk na svete SocietyOne nemá peniaze a jeden z najväčších predajcov na svete Alibaba Group nemá zásoby.
Ako bude vyzerať budúcnosť strojárskych firiem, keď vo výrobkoch ubúda „železo“ a pribúdajú senzory, mikročipy a softvér? Je strojárska výroba ešte kovoobrábanie? Budeme voziť okolo sveta výrobky a komponenty, alebo budeme predávať digitálne výkresy, dátové modely a programy? Fabrika budúcnosti bude mať dve hlavné zložky:
- Dizajnérsko – vývojovú sieť, v ktorej budú prebiehať inovácie priamo so zákazníkmi.
- Modulárne a mobilné mikro fabriky, ktoré budú lokalizované veľmi blízko ku koncovým zákazníkom, aby im mohli rýchlo dodávať kustomizované výrobky a služby.
V mnohých strojárskych firmách vidím však záľubu investovaní do „budov s komínmi a železa,“ namiesto skúmania a používania technológii budúcnosti. Nestačí ani chodiť na konferencie Industry 4.0. Profesor Andreas Syska o Priemysle alebo Revolúcii 4.0 hovorí, že je to loď bláznov na ceste bez cieľa a kompasu. A všetci chcú byť na palube. Všetci? Našťastie nie. Sú firmy, v ktorých ešte stále prevláda zdravý rozum nad ideológiou, prázdnymi reklamnými sloganmi a politikou. Priemyselné revolúcie boli prirodzené transformácie spoločnosti, ktoré nevznikali tak, že ich niekto spustil ako reklamnú kampaň na výstave alebo konferencii. Priemysel 4.0 (iniciatíva nemeckých firiem z oblasti automatizácie – predovšetkým Bosch a Siemens) je viac reklama, politika a ideológia ako priemyselná revolúcia. Netreba strácať čas návštevami konferencii a čítaním kníh o Industry 4.0, treba kombinovať systémovú integráciu nových technológii so zdravým rozumom.
Roboty úž dávno nie sú veľké „gozilly v klietkach.“ Dokážu bezpečne spolupracovať s človekom, zvyšujú svoju rýchlosť, presnosť, jemnú motoriku, ľahko sa programujú, rozpoznávajú objekty, predlžujú svoju životnosť a znižujú ceny. Keď človek potrebuje elektrinu, tak si nemusí kúpiť elektráreň. Načo firmy investujú také obrovské prostriedky do informačných systémov a ich údržby, keď si môžu za zlomok ceny kupovať iba potrebné informácie a analýzy v danom čase? V mnohých podnikoch hovoria, že mobilné aplikácie a cloudy sú podozrivo jednoduché a lacné a tak radšej investujú do zložitých a drahých systémov, ktoré nefungujú. Alebo sa vyhovárajú na bezpečnosť informácii a pritom majú svoje riadiace systémy vo výrobe úplne deravé. Apple a Google dnes predávajú milióny zaujímavých aplikácii, s ktorými vedia deti robiť lepšie ako ich rodičia. Bolo by zaujímavé pustiť niekedy do fabrík deti do 15 rokov a nechať ich pozerať sa na staromódne systémy, s ktorými riadia procesy ich otcovia a matky (kombinácia drahého a nefungujúceho informačného systému s excelom, papierovými formulármi, mailami a telefónmi).
Výrobné a logistické systémy sa dnes snažia byť „smart.“ Sú rýchle, adaptabilné v reálnom čase a odolné voči chybám. Zbierajú big data, učia sa a komunikujú cez rozšírenú realitu. Nesmejte sa – majiteľ firmy www.kvety.sk nám nedávno rozprával o tom, že predáva do celého sveta kytice s pomocou umelej inteligencie a do pol roka bude mať nasadenú rozšírenú realitu. Videl som výrobu, kde vozík riadil vozíčkára alebo dátové okuliare skladníka – je to len medzistupeň toho, aby bol človek nahradený robotom.
Aj do takých také tradičných oblastí, ako je údržba strojov a zariadení preniká on line spracovanie dát v reálnom čase, senzory, digitálna dokumentácia, rozšírená realita, umelá inteligencia a prediktívne a anticipatívne systémy, 3D tlač náhradných dielov, teleservis a i.
Je zaujímavé, že mnohé diskusie o budúcnosti podnikov sú o technológiách – napr. kooperatívne roboty, inteligentné výrobné a logistické systémy, umelá inteligencia, blockchain, aditívna výroba, rozšírená a virtuálne realita a pod. Žijeme v on line svete, v reálnom čase a pomáha nám umelá inteligencia pri rýchlom rozhodovaní a obslúžení zákazníka. Systémy sú zložitejšie zvnútra a jednoduchšie zvonka (obsluha, komunikácia), odstraňujú sa zbytočné medzičlánky, ktoré zdržujú a spôsobujú zbytočné náklady. Vznikajú nové formy komunikácie a spolupráce medzi ľuďmi a strojmi.
Kľúčovým faktorom konkurenčnej schopnosti však nie je technológia ale človek, re-organizácia podniku, prepojenie ľudí, rozvoj ich talentu a motivácie a spolupráca. Nové technológie budú účinné len v nových biznis modeloch a organizácii – siete, zdieľanie, modularita, spolupráca, dôvera, sloboda a zodpovednosť. Budeme musieť premýšľať nad novými formami organizácie spoločnosti a firiem. Práca postupne prestáva byť zdrojom zarábania peňazí, národné bohatstvo produkujú stále viac stroje ako ľudia. Ako sa bude toto bohatstvo rozdeľovať? Budú platiť stroje sociálne odvody a dane ako to navrhol Bill Gates?
Keď budú v priemysle a v spoločnosti dominovať počítače a stroje, hodnota človeka, empatie, kreativity a ľudskej práce bude oveľa vyššia ako dnes. Technológie nie sú našim cieľom, ale prostriedkom na zlepšenie kvality života ľudí – budeme potrebovať nové metriky merania biznisu. Myslíte si, že vašich spolupracovníkov vzrušujú pojmy produktivita práce alebo EBIT? Myslíte si, že existujú ľudia, ktorí pred smrťou ľutujú, že nepracovali viac a neprekročili podnikové ukazovatele?
Viete si predstaviť aj iné metriky na meranie úspešného podnikania ako máme dnes? Napríklad:
- Finančné – odvody a dane pre spoločnosť, investície do projektov pomoci druhým
- Percento spolupracovníkov, ktorí robia to, čo ich baví, nachádzajú v tom zmysel, dosahujú v tom dobré výsledky a dostatočný zárobok
- Kvalita rodinného života podnikateľov a spolupodnikateľov, počet narodených detí, stabilita rodiny, čas prežitý s rodinou (eliminácia týždňoviek a nadčasov)
- Počet ľudí, ktorým sme pomohli nájsť zmysel a vlastnú cestu v živote (žiaci, študenti, hľadajúci podnikatelia, ľudia na križovatke, ľudia na okraji)
- Pomoc druhým (peniaze, čas, dary, projekty)
- Príspevok pre životné prostredie a spoločnosť (obnova prírody, revitalizácia pôdy, čisté technológie a produkty, slušná firma k zákazníkom, spolupracovníkom a partnerom)
Oveľa dôležitejšie ako porozumieť novým technológiám bude porozumieť druhému človeku, nepodľahnúť individualizmu, egoizmu a rozkladaniu hodnôt, na ktorých stojí ľudská spoločnosť – rodina, solidarita a vzájomná pomoc
V každom podniku sú tri firmy – minulá, súčasná a budúca. Tie prvé dve sú obyčajne pomerne dobre definované a manažéri im venujú väčšinu svojho času. Firme budúcnosť sa nevenuje takmer nikto.
V tejto experimentálnej firme by sme mali hľadať odpovede na tieto typy otázok:
- Ako zmenia exponenciálne technológie náš biznis?
- Ako ovplyvní digitalizácia a smart riešenia náš obchod, inovácie a výrobu?
- Ako budeme organizovať výrobu a predaj pri ďalších tlakoch na kustomizáciu, rýchlosť a cenu?
- Ako budeme musieť organizovať a riadiť firmu, aby sme získali talenty z generácie Y a Z?
- Čo vieme o možnostiach umelej inteligencie (AI), Blockchainu, Big Data, Cloudov, Smart systémov, rozšírenej reality (AR), a exponenciálnej energetike a výrobe a ich dopadoch na náš biznis?
Starý svet odchádza a prichádza svet nový. V tom starom svete boli dlhodobé predpovede a plány, marketingové prieskumy a analýzy, projekty, v ktorých sa šéfovia pýtali, kedy to bude hotové. Dnes vieme, že predpovedať budúcnosť a definovať dlhodobé plány sa nedá, skúmať správanie zákazníkov a o pol roka ho prezentovať je zbytočné, naše inovačné projekty nikdy nebudú hotové.
Školy pripravujú a schvaľujú študijné plány, ktoré sú už v čase schvaľovania zastarané, strategický projekt sa mení hneď ako bol dopísaný projektový list. Inovačné projekty nikdy nekončia a posúvajú sa iba medzi fázami, ktoré sú stále kratšie.
Žijeme v pulzujúcom a interaktívnom on line svete. Zákazníkov skúmame v reálnom čase, rovnako ako sledujeme procesy v podniku. To, čo platilo dnes, už zajtra neplatí. Plánovať na istotu sa nedá. Stačí urobiť jeden – dva kroky, vyhodnotiť, preplánovať, prípadne zmeniť. Všetko sa neustále mení a nikdy nebude hotové, niečo zaniká a niečo nové prichádza na svet.
Ján Košturiak
