Čo je Design thinking?  

Design thinking je metóda ako riešiť komplexné problémy. Napríklad aj problémy, kvôli ktorým systémy vo firmách nefungujú tak akoby mali. Design thinking sa dá použiť aj na navrhovanie nových výrobkov a služieb. Táto metóda výrazne ovplyvnila dnešný pohľad na manažment, výrobu a priemyselný dizajn. Má len 5 fáz.

 

  1. Empatizovať,
  2. Definovať,
  3. Tvoriť idei,
  4. Prototypovať,
  5. Testovať. 

 

Aký má príbeh ?

 

Ako každá iná téma aj Design thinking má svoj príbeh. V nasledujúcich riadkoch si zhrnieme ako sa Design thinking vyvíjal počas predošlých rokov.

 

Obdobie 2. svetovej Vojny a 50.-te roky

Tento príbeh siaha až do čias 2. svetovej vojny a 50.-tych rokov 20. storočia. Dovtedy sa všetko plánovalo tzv. strategickým myslením. Napríklad aj kroky ako postupovať v bojoch, ako vyrobiť prvé lietadlá a iné. V tomto období sa strategické myslenie používalo najmä v  inžinierstve a architektúre.

 

60.-te roky – Ako spraviť dizajn vedou?

Príbeh pokračuje v 60.-tych rokoch známymi inovátormi, ktorí zakladali počiatkoch Design thinkingu. Dobrými príkladmi sú technik Bukhminster Fuller a dizajnový teoretik Horst Rittel. V týchto rokoch sa používali vedomostné metodológie a procesy, aby ľudia pochopili ako funguje dizajn. Horst Rittel nazval komplexné problémy „Wicked problems“ – „Zlé problémy“. Wicked problems na prvý pohľad nevyriešiteľné. Riešenie „Wicked problems“, spočíva v spolupráci s kolegami. Ľudia, ktorí na týchto problémoch pracujú musia chápať, čo ľudia potrebujú (napríklad zvážiť obyvateľov, študentov, zamestnancov a podobne) Tradičnými témami na riešenie sú chudoba, klimatické zmeny, školstvo, udržateľný rozvoj, bezdomovci.

 

70.-te roky – Princípy, ktoré platia aj dnes

V 70.-tych rokoch sa kognitívny vedec Herbert A. Simon zameriaval hlavne na AI. Bol prvý, ktorý sa vyjadril o dizajne ako o druhu zmýšľania a vede. Tento výherca Nobelovej ceny vo svojich publikáciách spomenul kroky ako vytvoriť prototypy a pozorovaním testovať. Robert H. McKim, spresňuje vo svojich dielach metodológiu a kroky, ktorými sa dajú riešiť problémy. IDEO začala s Design thinking pomocou mnohých kníh. Z knižky The Universal Traveler od Dona Korberga (1971) sa môžete inšpirovať aj Vy.  

 

80.-te roky – Doba experimentov o tom ako proces funguje

V tomto období sa uskutočňovali rôzne experimenty s ľuďmi a študentmi, hlavne o tom ako ľudia zmýšľajú. Nigel Cross spravil experiment „Dizajnérske spôsoby poznania“, so študentmi z odboru architektúry (dizajnéri) a z vedeckých odborov (vedci). Zistilo sa, že „dizajnéri“ sa sústreďujú ako problémy riešiť. „Vedci“ sa skôr snažia zistiť, aké komplikácie môžu nastať. Kombináciou týchto 2 zmýšľaní, vzniká kreatívne myslenie – Dizajn thinking. 

 

90.-te roky – Univerzity rozširujú Design thinking

Náš príbeh pokračuje v 90.-tych rokoch, kedy školy začali vyučovať o Design thinkingu. Firma IDEO predstavila svoj Design thinking. Univerzita Carnegie Mellon publikovala článok o Design thinkingu. Aj vďaka tomuto článku získavajú ľudia holistickejšiu perspektívu ohľadom riešenia problémov.

 

Po roku 2000 –  Design thinking valcuje svet

V 21. storočí sa môžu metodiku naučiť študenti v školách. Používa sa ako efektívnejšia metóda výučby. Stránky ako IDEO poskytujú kurzy. IDEO vytvára od začiatku existencie pro-zákaznícku terminológiu. Preto, sa vedia naučiť a realizovať Design thinking aj začiatočníci. Do programu “Grow with Google” sa pripojili aj univerzitní študenti zo Slovenska. To už píšeme rok 2021 a náš príbeh ďalej v rokoch plných rozvoja v technológií a vede pokračuje. V druhej časti článku sa dozviete ako sa pri Dizajn thinkingu postupuje.

Lucia Tóthová